História kostola
Farnosť Bratislava - sv. Alžbety
Architekt
Edmund Lechner bol maďarský architekt, predstaviteľ secesie. Patrí medzi najznámejších maďarských architektov. Narodil sa v rodine pôvodom z Bavorska, ktorá sa v 17. storočí prisťahovala do Budapešti. Začiatky jeho kariéry siahajú do Francúzska, kde sa v ateliéri C. Parenta venoval najmä reštaurátorstvu a ochrane pamiatok. Po návrate znova pracoval v Budapešti. Spočiatku navrhoval činžovné bytové domy, ktoré nesú stopy nemeckého akademického štýlu. V roku 1902 minister kultúry Július Wlassics uprostred zhromaždenia v parlamente povedal ( mysliac na Lechnerove stavby): "Zavolal som vedúceho stavebného oddelenia a povedal som mu, že nemám rád secesiu." - nakoľko podľa neho nebola dostatočne maďarská. Z tohto dôvodu bola v roku 1903 zamietnutá aj iniciatíva nového ministra kultúry Alberta Berzeviczyho postaviť pod vedením tohto majstra remeselnícku školu.
Edmund Lechner sa veľmi potešil, keď v roku 1909 dostal od Bratislavčanov poverenie na naprojektovanie kostola. Veď už niekoľko rokov nedostal žiadne poverenie od štátu a bol finančne úplne na dne (jeho dlhy v kaviarni neskôr vyplatil Jozef Vágó). Práve vtedy, keď upadá do depresie, začína prýštiť jeho umelecká schopnosť, umelecká sila vôle.
Lechner na kostole, na rozdiel od dovtedajších veľkých budov, nepoužil veľké stenové pásy, ale jednotlivé menšie pásy, čím naplánoval maďarskejšie rozvrhnutie steny. Tým sa čelné steny stali oveľa živšie ako dovtedajšie Lechnerove budovy. Modrá keramika, ktorá sa vyrobila v Zsolnayho továrni, použitá na streche a ako mozaika v modrých pásoch na stenách, bola dôvodom na to, aby sa kostol začal nazývať Modrým.
História severnej čelnej brány
Treba povedať, že Bratislavčania už tri roky predtým zamestnávali Lechnera. V rokoch 1906 - 1908 pripravoval plány bratislavského Katolíckeho kráľovského hlavného gymnázia a kostol sa mal pripojiť k tejto škole. Na prosbu rodičov, aby žiaci mohli športovať, bol ponechaný školský dvor a mestské zastupiteľstvo darovalo vedľajší pozemok s tou podmienkou, že kostol bude slúžiť aj okolitému obyvateľstvu.
Lechner zmenil pôvodne navrhnutý pozemok, pričom požiadal o pozemok na rohu ulice. Chcel tak prispôsobiť umiestnenie kostola, aby získal dva vchody, jeden na severnej strane oproti gymnáziu pre študentov a druhý na východnej strane pre obyvateľstvo. Lechner takýmto umiestnením kostola úplne prevrátil tradičnú pozíciu (hlavný vchod na západe, bočný vchod na juhu). Urobil to preto, aby kostol mohol lepšie plniť svoju funkciu.
O modrosti Modrého kostola
Podľa výskumu pôvodná farba kostola bola sivá. To, čo bolo modré, sa vyrobilo v Szolnayho továrni: pre tento kostol boli pálené na modro sfarbené keramické škridle a modré keramické ozdoby použité na stenách, podľa ktorých kostol dostal aj svoj názov.
Hore zobrazená pohľadnica teda správne znázorňuje zafarbenie stien, reliéfy na stenách boli žlté. O stenách hovorí aj vtedajší opis: "Okrem širokých plôch stien staviteľ prerušoval steny plochými reliéfmi. Takto stenu rozčlenil do rôznych tvarov: kríž, kruh, z okien visiaca ornamentika, medzi nimi modrobiele mozaikové symboly ruží s retiazkami a so symbolom Najsvätejšej Trojice - v trojuholníku vsadené oko." (Emil Szyllaba: Pamätný kostol slávnej arpádovskej svätej Alžbety, nazývanej aj kráľovnej Alžbety, bratislavského kráľovského katolíckeho hlavného gymnázia). Pôvodné žlté reliéfy na stenách, modrá strecha a mozaiky pekne vyzdvihli farebnosť, ale je potrebné uznať, že steny, ktoré neskôr boli premaľované na modro, hoci sa to nezhoduje s pôvodným plánom, boli odhadnuté vynikajúco.
Hlavný vchod - jeden z hlavných skvostov kostola
Ladislav E. Baranszki píše v gymnaziálnom vestníku 1909/10: "Chcem obzvlášť poznamenať niečo ohľadne hlavného vchodu, ktorý každého prekvapí svojou monumentalitou a pritom nádhernou jednoduchosťou. Rímsa vchodu mohutne vystupuje z rovnej steny. Vchod je jednoduchý a široký, uzavretý elipsou. Rímsa svojou vypuklosťou sa javí ako zaoblený stĺp... Celá brána je akoby nalepená na stene. Monumetalita tohto vchodu poukazuje na vývoj z maďarskej dolnej zeme."
Mozaika nad bránou zobrazuje sv. Alžbetu znázorňujúc zázrak s ružami. Keď raz opäť zo zámku vynášala chlieb hladným, ktosi ju podozrievavo zastavil s otázkou, čo nesie v zástere. Boh zázrakom obhájil jej narýchlo vymyslenú a nešikovnú výhovorku o ružiach, lebo chlieb sa naozaj premenil na ruže (pozri galériu obrázkov vyššie). Podľa pisateľa kroniky táto udalosť sa odohráva v zime, možno na Vianoce, na čo poukazujú dve jedličky a možno aj pozlátené ozdoby v pozadí.
Návrat k Byzancii, resp. k neobyzantskému štýlu zobrazuje aj štýl mozaiky. Tento štýl začína už v polovici 19. storočia (napr. anglickými preraffaelitmi), no je známy aj v secesii (Körösfői Kriesch Aladár a ostatní robia mozaiky blízke byzantskému štýlu).
Obraz o priemere 2,6 m bol pre tento kostol darom ostrihomského primasa Kolosa Vaszaryho, navrhovateľom bol Ján Vaszary, ktorého veľmi pekné secesné maľby sú všeobecne známe (medzi iným aj ľudový Zlatý vek 1897 - 98). O mozaike sa zmieňuje umelec Róth Miksa a prisvojuje si ju vo svojich pamätiach (Vyznania RóthaMiksu. Umelec, ktorý maľuje na sklo o maľbe na skle. Budapešť, 1942).
Modré mozaiky
Na stenách vidíme legendárne štýlové ruže sv. Alžbety vytvorené s veľkou fantáziou z rôznych materiálov: modrou sklenenou mozaikou, farbou, alumíniovými platňami, sadrou. Štylizovanými ružami sú ovenčené vchody a v menšej miere aj okná. Lechner vo svojej fantázii vidí v stavbe kostola symbolický letohrádok, ktorý presvecujú hviezdy.
Ako to vysvitá z písomností Rótha Manó (z dielne Rótha Miksu), on vyhotovil a na steny umiestnil mozaikové vyobrazenia, ktoré si objednal Lechner: celkom 60 kusov väčších a menších symbolov a mozaikové pásy v celkovej dĺžke 730 m.
Lechnerom naprojektované zariadenie
Vnútro každej časti kostola Edmund Lechner plánuje a často prerába. Remeselnícke umenie a "stavbarina" uňho tvoria štýlový celok, umeleckú dokonalosť. Umelecká dokonalosť mu bola vlastná ako najväčšie umenie artnouveau umelcov Horta a Gaudiho.
Vitráže
Dnešné okná sú obnovené po bombardovaní v druhej svetovej vojne. Pri obnovení sa snažili napodobniť pôvodné okná, okrem erbov, ktoré úmyselne nezobrazili. Podľa písomných poznámok sa farby okien navrhovali tak, aby odzrkadľujúce sa slnečné lúče vyvolali z každého uhlu vždy iný dojem. Tento fakt nemôže správne ukázať nijaká fotografia, ba aj film len čiastočne.
Umenie nemožno urýchliť
Stavba kostola sv. Alžbety - ako aj predošlý Lechnerov kostol - kőbánysky kostol sv. Ladislava - prekročila vytýčený termín výstavby. Tu i tam sa omeškali projektant alebo realizátor. Kto omeškanie spôsobil dodnes nie je jasné. V Bratislave jednu zimu zmrzla omietka a v lete robotníci štrajkovali. V Kőbányi odňali Lechnerovi projektovanie vnútorného zariadenia kostola, ale aj Bratislavčania už boli veľmi netrpezliví. Je pravdou, že Edmund Lechner sa s projektovaním neponáhľal, a aj gymnázium dávalo najavo svoje názory, čo nakoniec spôsobilo viaceré zmeny v plánoch. Aj vo vnútri kostola prišlo k viacerým zmenám. V konečnom dôsledku však Lechnerove pozorné a presné projektovanie bolo úspešné. Naprojektoval jeden z najkrajších a najúspešnejších kostolov, čoho dôkazom je dopyt po možnosti uzatvárať v ňom cirkevné sobáše.
Z uverejneného nákresu je vidieť prvú zmenu, kde najprv kostol pokrýva železobetónová kupola, ktorú neskôr na žiadosť objednávateľov a možno aj z finančných dôvodov bolo potrebné zmeniť na tradičnú strechu. Je pravdou, že plánovanie prinieslo niekoľko zmien; jedna vznikla na stole japonskej kaviarne, kde Lechner úpenlivo hľadal najlepšie riešenie (viď nákres, skicu). Keď ho ministerstvo súrilo, Lechnerova legendárna odpoveď znela: "Umenie nemožno súriť." Nevieme, ako reagovalo ministerstvo, ale všetci boli udivení zo smelosti majstra.
Vnútro kostola
Po vstupe návštevníci kostola hovoria o nádhernom zážitku, ktorý nemôže vyvolať žiadna fotografia. Súlad dvoch dominantných farieb, jednoduché usporiadanie jednotlivých ozdôb, ale aj množstvo drobností, sa dá vidieť z nižšie uvedených obrázkov, ktoré podávajú priestorový zážitok.
Luster bol tiež vyhotovený podľa projektu Lechnera, ktorý ho vysvetľoval ako symbolický starozákonný "ohnivý stĺp".
Mini Europe park
Lechner svojou umeleckou schopnosťou, umeleckou silou vôle tvorí Modrým kostolom skvost, ako to vtedy vo svojom spise nazval Marcell Komor. Dnes je kostol pýchou mesta Bratislavy, ba stal sa symbolom Slovenska v Mini-Európa parku v Bruseli.
Zdroje
O stavbe Modrého kostola si podrobnejšie môžete prečítať v knihe:
Gerle János: Lecher Ödön. Holnap kiadó, 2003
Prvý pomocný biskup Bratislavskej arcidiecézy Mons. Jozef Haľko na základe výskumu napísal dejiny kostola s pôvodnými citáciami a mnohými veľkými ilustrovanými obrazmi:
Haľko Jozef: Modrý kostol. Dejiny Kostola sv. Alžbety v Bratislave, LÚČ, 2006
Fotografie:
Réka Szabó
Zostavila:
Eva Bomelant a kolektív